Pravdepodobne neexistuje zviera, o ktorom by sa rozprávalo toľko legiend, výmyslov, rozprávok ako o vlkovi.
article_photo
Zoológ by ho popísal asi takto: dĺžka tela: 105 – 160 cm, výška: 60 – 80 cm, váha: 40 – 65 kg. Srsť má zafarbenú prevažne do siva s výrazným čiernym odtieňom na chrbte. Zo zmyslov má najlepšie vyvinutý čuch a sluch. Hlavnou potravou vlka v slovenských horách sú diviaky a jelene. Menej loví srnce, líšky, túlavých psov a pod.
Etológ by povedal, že vlk je sociálne zviera, z čoho vyplýva niekoľko zaujímavých faktov. Združuje sa do skupín nazývaných svorky, ktoré majú typicky 3 až 7 členov. Povesti o štyridsať členných svorkách v Nízkych Tatrách sú trápnymi výmyslami tamojších poľovníkov. Ako sociálny cicavec si podobne ako človek musel vyvinúť rozmanité spôsoby komunikácie. Hlasovú komunikáciu predstavuje známe zavýjanie, ale i rôzne formy kňučania, brechania a iných podivných zvukov, ktorými si vlci dávajú navzájom najavo náladu i ďalšie rozmanité informácie. Postojová komunikácia a mimika pozostáva z rôznych výhražných postojov, z výrazov podriadenosti (nastavovanie krku) i z bohatých výrazov tváre. Tie síce nie sú také rozmanité ako u človeka, ale aj tak nimi vlci vyjadrujú veľké množstvo nálad. Nakoniec je to pachová komunikácia. Vlci si v teréne značkujú močom ale i trusom pohybové trasy a hranice areálu, v ktorom žijú. Spoločenskú štruktúru svorky tvorí veliaci alfa pár, ktorý sa vo svorke jediný pári a má mláďatá, ďalej je to beta vlk (akýsi ich zástupca), odrastené mláďatá z minulých rokov a niekedy i vlk omega, slabší a odstrkovaný príslušník svorky.
Ekológ popisuje vlka ako predátora, ktorý je naviazaný ako každý iný dravec na lesný ekosystém. Les bez jeho aktivít nie je schopný udržať stabilný stav. Škody, zvaľované na rôzne škodlivé činitele, nás o tom každoročne presvedčujú.http://www.wolf.sk/files/images/skodyzver_0.jpgVlk funguje v prirodzenom lese ako sanitár, loví v absolútnej väčšine fyzicky alebo ináč chorú raticovú zver (prevažne jeleniu a diviačiu). Túto zver udržuje v primeraných množstvách a „kvalite“. Pri porušení tejto rovnováhy i selekčného tlaku vlka (ako je tomu v dnešnej dobe) sa premnožená jelenia zver nachádza v lesoch v takom množstve, že okusom náletu jedlí, bukov, javorov a jaseňov zabraňuje prirodzenému zmladeniu. Škody, ktoré takto spôsobuje, sú každoročne niekoľko desiatok miliónov korún a idú z kapies daňových popl
Je strieľanie veľkých dravcov sexuálna úchylka?
V literatúre (11) na strane 37 existuje zmienka o výskume profesora Grzimeka, ktorý uvádza, že „vysoké percento vášnivých lovcov dravcov predstavujú impotentní muži, ktorí si takto dokazujú svoju mužnosť a odreaguvávajú svoje frustrácie a zároveň sa uspokojujú tým, že môžu zabíjať zdravé a na rozdiel od nich normálne sexuálne aktívne samce divokých zvierat“. Žeby mal tento, vo svete uznávaný vedec, pravdu?Môže vlk vykynožiť všetku zver?
http://www.wolf.sk/files/images/kolisanie_0.jpgPredátor a jeho korisť žijú v neustálej rovnováhe, pretože väzby, ktorých sú účastníkmi, trvajú milióny rokov. Žiaden predátor nie je schopný zničiť svoju korisť, pretože by to ohrozilo jeho samotnú existenciu. Veľmi podrobne sa tieto vzťahy sledovali na ostrove Isle Royal v USA (pozri aj literatúru (9)), tak ako to znázorňuje tento graf. Pri poklese stavu losov nasleduje pokles stavu vlkov. Potom sa postupne začne pôvodný stav losov obnovovať s následným vzrastom počtu predátora – vlka. A takto sa celý proces cyklicky opakuje.Prečo je vlk na Slovensku ohrozený?
Podľa § 24 ods.2 zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bol vlk od roku 1995 na Slovensku celoročne chráneným zvieraťom. Podriadené zložky Ministerstva pôdohospodárstva sa s týmto faktom veľmi ťažko zmierovali a väčšina ho s podporou ministerstva aj ignorovala. A tak v rokoch 1995 až 1999 padlo na Slovensku viac ako dvesto vlkov na oltár ľudskej hlúposti rukou porušiteľov zákona! Lesoochranárske zoskupenie VLK známe prípady oznamovalo Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorá tieto prípady trestala vysokými pokutami. Stavy vlkov sa neustále znižovali a v roku 1998 dosiahli kritickú hodnotu 180 kusov. Odhad pre rok 1999 je ešte nižší. Tento trend likvidácie vlka v slovenských lesných biotopoch podporuje aj nová vyhláška Ministerstva životného prostredia o chránených rastlinách a chránených živočíchoch, ktorá vo svojej prílohe č.7 povolila od roku 1999 lov vlka od novembra do januára.